“ Ani keď zostarnem a zošediviem, neopúšťaj ma, Bože, kým neoboznámim s Tvojím mocným ramenom všetky budúce pokolenia…“ Žalm 71,18
“ Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín, ja vás budem nosiť. Ja som konal, ja vás budem niesť…“ Izaiáš 46,4
Biely obrúsok prestieram, hladím ho dlaňou, spomienkami,
tak, akoby som hladila bielučké vlasy našej starej mamy.
Vidím ju pritom ako dnes, očko po očku večerami s posolstvom lásky v obrúskoch,čo malo by nás tajne chrániť, uchovať chvíle objatí,
rozprávok, modlitieb a prianí…
Na deň všedný i sviatočný, obrúsok lásky starej mamy.
—–
Vďačnou básňou vás objímam,
lebo Vďačnosť, je rodnou sestrou Lásky.
Veď vďačný pohľad,
slovo,
dlaň,
otvára srdcia dokorán a napĺňa ich znásobeným šťastím.
Vďačnosť je ako odraz v hladine pre toho, kto dal viac, než tuší.
A mnohokrát je jediné, čo môžeme dať úprimne.
Vďačnosť je dotyk blízkych duší.
/Vybraté z bás.zbierky Slnečná sonáta od J.Bernáthovej-Lehotskej/.
Božie požehnanie do ďalších dní a rokov života všetkým našim starším občanom zo srdca želá Evka Krajčová.
